REFLEXIE FIDELA CASTRA

PRAVDA A LOŽ
Agentúrne správy informujú, že Chávez túto nedeľu na svojej ceste do Číny, Ruska, Bieloruska, Francúzska a Portugalska, navštívi Kubu. Dozvedel som sa to včera, prostredníctvom venezuelskej televízie: podpisoval v Caracase dohody o energetických investíciách zo zástupcami dôležitých podnikov z Japonska, Ruska, Malaizie, Talianska, Argentíny, USA, Kataru a Portugalska. Cieľom je čerpanie plynu z ložiska, ktoré sa nachádza vo výsostných vodách v šírke 500 štvorcových kilometrov.V zmiešaných podnikoch bude mať Venezuela 60% podiel, investícia má dosiahnuť 19 miliárd dolárov. Svet je lačný a smädný po fosílnych energiách.Nemôže ostať bez povšimnutia táto aktivita Bolívarskej republiky Venezuely v čase, keď Spojené štáty sa nachádzajú v dramatickej finančnej kríze, ktorá donútila vládu poskytnúť finančným domom stámiliardové injekcie, aby sa predišlo úplnému krachu. Investícii tohoto druhu sa v tomto roku zopakovalo už niekoľko, nik nevie, ktorá bude tá posledná. Zatiaľ burzové akcie po určitú dobu stúpnu, Wall Street a ústredné banky budú dýchať, kým sa nevyčerpá kyslíková bomba a nebude treba zopakovať operáciu.
Potom, ako Kubu napadli ničivé hurikány, Venezuela bola bezosporu najsolidárnejším štátom s ostrovom. Prezident v mene krajiny nezaváhal ani na sekundu s ponukou pomoci zničeným provinciám Pinar del Río a Isla de la Juventud. Stačilo, že videl zábery nárazových vetrov hurikánu Gustav, spúšť, ktorú po sebe zanechali a skutočnosť, že pritom neprišiel o život ani jeden človek, aby ponúkol Kube všetko, čo bude potrebovať; finančnú pomoc, dokonca aj venezuelskú pôdu, ktorú nezasahujú hurikány, aby Kubánci pestovali na nej svoje plodiny. Bol prvým, aj keď nie jediným, ktorý poskytol pomoc.
Za ním pokračoval celý zoznam krajín, tak veľmi, ako aj menej dôležitých: Rusko, Vietnam, Angola, Čína atď., bohatých aj menej bohatých, ktoré vyjadrovali nášmu hrdinskému ľudu solidaritu rôznymi spôsobmi. Pokrytecká ponuka USA bola zamietnutá. Bolo jej odpovedané tak, ako malo byť. Nezaváhal som k tomu vyjadriť môj názor. Kontrarevolucionári, tak doma, ako aj v zahraničí, frfľali na náš prístup. Želali si, aby sme prijali úlohu žobráka. Ibaže táto bitka ešte neskončila, je len na začiatku.
Káblová správa agentúry EFE hovorí: „Vplyvná Národná Kubánsko-americká nadácia má povolenie zo Štátnej pokladnice USA na odoslanie peňažných zásielok rodiným príslušníkom na ostrove“.„Pomoc bude poskytnutá obetiam hurikánov včítane disidentov, pretože podľa aktivistov, nedostáva sa im veľa pomoci; kubánska vládou sú odsúvaní na okraj“.
Na Kube sa nediskriminuje žiadny občan. Všetci bez rozdielu majú prístup ku bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ktorá v mnohých prípadoch by ich v USA stála desiatky tisíc dolárov; tak ako bezplatné štúdium na vysokých školách, a to bez ohľadu na to, či majú alebo nie rodiny v zahraničí. V USA by ich stálo stovky tisíc dolárov.Tí, ktorí dostávajú peniaze od rodín z USA, po príslušnom zdanení, môžu za ne nakúpiť svoje mesačné kvóty potravín za veľmi nízke, štátom dotované ceny alebo tovary vo valutových predajniach, kde sú ceny oveľa nižšie ako v zahraničí. Každý artikel, ktorý príde z USA do nášho štátu s kontrarevolučným cieľom, je vrátený alebo skonfiškovaný.
Vo Venezuele pracuje do 40 tisíc vysokokvalifikovaných Kubáncov, ktorí poskytujú služby šľachetnému venezuelskému ľudu, včítane formovania spoločnských odborníkov a športových inštruktorov. Neutiekli z Kuby, pracujú v zahraničí v jej prospech a plody ich práce pocítia všetci; počnúc malými deťmi a končiac starými. Okrem toho v týchto momentoch nakupujú za vlastné peniaze venezuelské výrobky, ktoré budú rozdané najpotrebnejším v rôznych kubánskych provinciách. Je to krásny príklad, ako majú byť použité prostriedky v našej spoločnosti.Chávez je neúnavný hlásateľ najpokrokovejšich ideí svojej doby vo Venezuele, a to aj napriek prekážkam, ktoré mu kladú takmer všetky masmédia v krajine, ktoré sú v rukách proamerickej oligarchie snažiacej sa oklamať a zneistiť národ. Človek si myslí, že príde deň, keď si bude môcť oddýchnuť; potom ale zistí, že to bude až v hrobe.
Zajtrajšie stretnutie s bolívarským prezidentom bude krátke. Bude trvať len nevyhnutný čas na výmenu správ a názorov. Počítam, že jednu hodinu. Bude to pre mňa cťou.Existujú skutočnosti, ktoré poukazujú na obrovský rozdiel medzi pravdou a lžou.

Fidel Castro Ruz, 20. septembra 2008, 15:20 hod.

REFLEXIE FIDELA CASTRA

NERESTI A CNOSTI

Včera sme hovorili o finančnom Ike (hurikáne), ktorý privádza do šialenstva impérium a nenachádza spôsob ako zladiť konzumizmus s nespravodlivými vojnami, vojenské výdavky a obrovské investície do zbrojárskeho priemyslu, ktoré však zabíjajú, ale nenakŕmia národy, ani im nezabezpečia základné potreby.
Nič nemohlo vyjadriť lepšie tento pomätený rozpor ako slová senátora Richarda Shelbyho, hlavného republikána z Komisie bánk Senátu USA, ktoré podľa agentúry Reuters povedal v rozhovore pre televízny kanál BBC: „Nevieme, koľko nás to bude stáť; pravdepodobne od 500 miliárd do bilióna dolárov, čo skôr alebo neskôr poškodí daňových poplatníkov alebo nás všetkých, včítane našich detí“.
Nik nemôže pochybovať o osude vyspelého kapitalistického sveta a budúcnosti, ktorú sľubuje miliardám obyvateľom tejto planéty.Boj je v súčasnosti jedinou cestou národov ako dosiahnuť, aby žili v spravodlivej spoločnosti, ktorá je antitézou kapitalizmu a princípov, ktoré riadia nenávidený a nespravodlivý systém. Najväčším nepriateľom v boji za dosiahnutie tohoto cieľa je inštinkt egoizmu. Ak kapitalizmus permanentne používa tento inštinkt, socializmus neustále bojuje proti tejto prirodzenej ľudskej tendencii. Ak sa niekedy v dejinách vyskytli alternatívy návratu do minulosti, teraz taká alternatíva neexistuje. Jedná sa o boj, ktorý v prvom rade musí zviesť naša slávna strana. Treba bojovať proti všetkým formám privilégií, korupcie a krádeže, ktoré u opravdového komunistu nemajú miesta. V tomto zmysle nesmú existovať žiadne ústupky. Podobné prejavy neboli nikdy vlastné tisíckam mužov a žien, ktoré dobrovoľne plnili internacionalistické povinnosti a zaslúžili sa o slávu a prestíž kubánskej revolúcie. Z takýchto čistých a etických princípov vychádzali aj myšlienky Josého Martího a jeho predchodcov. Práve teraz, keď sa vyrovnávame z čerstvými dôsledkami ničivých hurikánov, musíme dokázať, čoho sme schopní.
Straníci musia bez zaváhania bojovať proti krádežiam v továrňach, skladoch, automobilových servisoch, hoteloch, reštauráciách a iných inštitúciách; všade tam, kde sa manipuluje s tovarmi a finančnými prostriedkami. Ak by sa niektorý člen strany dopustil takého hanebného skutku, musí byť dôrazne potrestaný; samozrejme, s vylúčením extremizmu. Kapitalizmus je obeťou samotného systému, proti ktorému sa bráni sebevlastnými prostriedkami, najmodernejšou technikou, nezamestnanosťou , spoločenským vyčlenením, vraždami, dokonca extrémnym násilím, ktoré je ale neúčinné proti obchodu s drogami, ktoré má na svedomí stovky, ba tísícky obetí na životoch v niektorých krajinách Latinskej Ameriky.
Úloha vedúcich činiteľov vo svete, kde prostredníctvom masmédií vládne neustále pobádanie ku konzumizmu, nie je vôbec ľahká - vo svete, kde spôsoby, ako nalákať konzumenta, sú vypracované v rôznych laboratóriach a výskumných inštitúciách. Predstavte si len, že táto publicita stojí spotrebiteľov viac ako bilión dolárov. Komerčná propaganda sa opakuje do omrzenia, rozčuľuje takmer každého poslucháča.
Krádež ale nie je jediným zlom, ktoré škodí Revolúcii. Sú to uznané a tolerované privilégiá a byrokratické výmysly. Prostriedky určené na určitú situáciu sa stávajú stálou spotrebou a permanentnými výdavkami. To isté sa stáva, keď tí, čo majú dostatok finančných prostriedkov, utekajú nakúpiť do valutových obchodov nadbytočné množstvá, ktoré nepotrebujú. Existujú štátne nástroje, ktoré majú tendenciu zovšeobecňovať privilégiá alebo ponúknuť oveľa viac, keď sa snažia získať kvalifikovanú pracovnú silu, ktorej je nedostatok. Niekedy používajú metódy trhovníkov, aby získali viac prostriedkov, ktoré potom rozdajú medzi svojich, čím si získajú ich absolútnu podporu. Sú to buržoázne zvyky, nie socialistické, a je našou svätou povinnosťou, proti nim bojovať. Takéto delikty v niektorých krajinách trestajú najvyššími trestami. Nehovorím, že je to treba aj u nás; takisto ale je neúnosné, aby sme idiotsky odmeňovali nepolepšiteľných v našich väzenských zariadeniach. Nech sa naučia nejakému remeslu, ale nesnívajme, že z nich urobíme vedeckých pracovníkov.
Počas môjho revolučného života som videl, ako vedľa cností rástli aj neduhy. Takisto sa stávajú slabochmi tí, ktorí sú naučení len prijímať a nevenujú dostatok času premýšľaniu, čítaniu novín a správ o realite. Nepriateľ pozná dobre slabé ľudské stránky pri hľadaní špiónov a zradcov; ibaže nepozná aj druhú stranu mince: hrdinstvo a úžasnú kapacitu človeka uvedomele prinášať obete. Rodičia by chceli zanechať majetok deťom, ibaže im chcú nechať dedičstvo nadobudnuté čestným životom, aby ich tento pocit čestnosti sprevádzal navždy. Impérium sa stretlo na našom ostrove s národom schopným vydržať po dlhé roky blokádu a desiatky agresií, a preto zostruje opatrenia proti Kube. Snaží sa jej ukradnúť kvalifikovanú pracovnú silu. Na jednej strane si vyberá z tisícok žiadostí, ktoré legálne žiadajú o vízum, a na druhej strane, propaguje ilegálnu emigráciu tým, že stále drží v platnosti zákon o Kubánskom urovnaní, ktorý platí privilegovane len pre občanov našej krajiny. Keby ho rozšírili aj na ostatné štáty Latinskej Ameriky, v krátkom čase by žilo v USA viac Latinskoameričanov ako občanov USA. A čo je najcynickejšie: regrutuje žoldnierov, ktorí počítajú z beztrestnosťou, poskytuje im informácie a prostriedky, robí im celosvetovú propagandu a pokúša trpezlivosť a rozvahu revolučnej moci.
Pravda nikdy nebude absentovať v našom národe. Nielenže bojujeme bez oddychu proti našim vlastným chybám, slabostiam a nerestiam, ale tiež vyhrávame na poli boja ideí, ktorý teraz vedieme. Ak si v niečom môžu byť istí šéfovia impéria je skutočnosť, že ani prírodné hurikány, ani hurikány cynizmu, nedokážu zraziť Revolúciu na kolená. Ako povedal Martí: „Skôr sa spojí Severné more s Južným morom a z orlieho vajca sa vyliahne had“.

Fidel Castro Ruz, 19. september 2008, 20:45 hod

REFLEXIE FIDELA CASTRA

HRAJÚ DOBRÁKA. NA ÚKOR KOHO?
Keď vláda USA pokrytecky ponúkla Kube 100 tisíc dolárov ako pomoc pri likvidácii škôd spôsobených hurikánom Gustav, ktorú ale podmienili inšpekciou in situ, ktorá sa mala presvedčiť o skutočných škodách, Kuba jej odpovedala, že nemôže prijať žiadne dary od štátu, ktorý ju blokuje. Okrem toho, výška škôd už bola vypočítaná a to, čo žiadame od USA, je zrušenie zákazu predaja nevyhnutných materiálov a poskytnutie obchodných úverov Kube na tieto komodity. Niektorí na Severe takmer zachrípli pri vykrikovaní o nehoráznosti, že Kuba odmietla takú ponuku.
Keď sa po niekoľkých dňoch aj hurikán IKE prehnal Kubou, od Punty Maisí po Cabo de San Antonio, severní susedia už boli šikovnejší. Osladili trochu rétoriku. Hovorili o lietadlách naložených s potrebnými vecami, v sume, ktorá presahovala 5 miliónov dolárov a tiež o tom, že už nie je treba vopred vyhodnotiť situáciu, ktorú si urobili sami; samozrejme, svojimi špionážnymi metódami. Mysleli si, že tentokrát skutočne dostali Revolúciu do úzkych. Ak by odmietla ponuku, mala by problémy s obyvateľmi. Možno si mysleli, že nikto nevidel zábery severoamerickej televízie, ako okupačné sily OSN rozdávali hladným Haiťanom potraviny cez ostatný drôt a hádali sa s nimi; dokonca aj s ranenými deťmi. Hlad v Haiti je dôsledkom historického a neľútostného drancovania národov. Práve v meste Gonaive, tak ako takmer v celej krajine, pracujú s nasadením vlastných životov naši lekári. Zostávajú tam, ako aj v iných krajinách, aj napriek hurikánom.
Na novú chytrácku nótu dostali USA rozhodnú odpoveď: „ Naša krajina nemôže prijať dary od vlády, ktorá nás blokuje, ale si dovolí požiadať o povolenie na nákup nevyhnutných materiálov, ktoré severoamerické firmy vyvážajú na zahraničné trhy a tiež povolenie na poskytnutie obchodných úverov na ich nákup, čo sa bežne praktizuje pri takýchto komerčných operáciách.
Ak vláda USA nechce pristúpiť ku definitívnemu odstráneniu blokády, kubánska vláda ju požiadala, aby ju aspoň pozastavila na 6 mesiacov, ako pomoc pri reparovaní škôd spôsobených hurikánmi Gustav a Ike; nesmieme tiež zabúdať, že hlavné obdobie hurikánov nás ešte len čaká. Kuba neodpovedala takto na ponuku z namyslenosti; nie je to jej štýl. V samotnej nóte je zjavné, že veľmi skromne požiadala o dočasné pozastavenie blokády.
Štátny tajomník ministerstva obchodu USA Carlos Gutiérrez sa ešte 13. septembra vyjadril, že ku žiadnemu zmrazeniu blokády nepristúpia. Je jasne vidieť, že vláda tamtej mocnej krajiny nevie pochopiť, že dôstojnosť národa sa nedá kúpiť. Vlna solidarity s Kubou, ktorá k nám prichádza tak z veľkých ako malých krajín, bohatých alebo chudobných, by určite zmizla, keby Kuba stratila svoju dôstojnosť. Nemajú pravdu tí, ktorí nie sú spokojní s takým rozhodnutím. Aj keby miesto piatich miliónov ponúkali päť miliárd za tých istých podmienok, dostali by takú istú odpoveď. Škody, ktoré nám spôsobila blokáda a americké agresie, či už materiálne alebo na ľudských životoch, presahujú 200 miliárd dolárov; a tie sa nemôžu zaplatiť ničím.
V parciálnej oficiálnej správe bolo kubánskym občanom vysvetlené, aké škody utrpela krajina v priebehu necelých desiatich dní. Tieto presahujú sumu piatich miliárd USD. Tiež im bolo vysvetlené, že sú to len orientačné čísla, pretože pri výpočtoch boli použité historické sumy, ktoré už dnes sú úplne iné, neporovnateľné so súčasnými medzinárodnými cenami. Je nutné tiež spomenúť, že na postavenie nových obydlí, ktoré budú schopné odolať takýmto prírodným katastrofám, treba počítať s dostatočnou pracovnou silou, ktorá dnes chýba. Tá je nevyhnutná tak na rekonštrukčné práce ako na novú výstavbu. Pracovnú silu treba rozdeliť po celej krajine a po všetkých podnikoch a pracoviskách, z ktorých tiež veľký počet bol značne poškodený. Nové investície, či už na opravu alebo na novú stavbu, sú dnes niekoľkokrát vyššie ako v minulosti. Úder, ktorý nám zasadila príroda, bol kolosálny. Také je ale tiež naše odhodlanie; nepoľaviť nikdy v našom úsilí.
Hospodárska kríza, ktorá útočí na USA a ktorá už zasahuje aj ostatný svet, nemá ešte jasné riešenie. Naproti tomu my máme riešenie ako čeliť prírodným katastrofám a pokusom kúpiť našu dôstojnosť.

Fidel Castro Ruz, 16. septembra 2008, 19:54 hod.

Nedajme sa klamať obchodníkmi

Od priateľa som dostal e-mail takéhoto znenia:

Máte radi AKCIE v obchodoch?
Ste radi, ak Vám dá niekto niečo ZADARMO?
Ak áno, skúste sa zamyslieť, kde asi žije taký dobrák, ktorý tovar vyrobí, upraví, zabalí, prepraví?
DARUJE ho obchodu a ten ho zadarmo vystaví a DARUJE ho práve VÁM!?
V skutočnosti sa to robí takto:
Pravidelne kupujete napríklad trpaslíkmi odporúčaný WC NET, keď tu zrazu na pulte nájdete NOVÉ balenie! Nové? Staré?
To je radosti, keď máte 4 vrecúška ZADARMO!?
Svet je hneď krajší, pokým si (z hlúposti) nepozriete, o koľko Vám tej účinnej látky pridali! To je, čo?!?
V skutočnosti zákazníkovi vzali, a to nielen ilúziu a 12 gramov (4%), ale do jedného vrecúška dali namiesto pôvodných 25,3 gramu (dúfajme) iba 18 gramov (ľahšie sa to delí), čo je o 29% účinnej látky menej! Pritom návod je stále ten istý: jedno vrecúško týždenne! Bude mať taký istý účinok???
Ak ste prekvapený, tak ste doteraz po obchodoch chodili ako slepý?
Je to bežný jav: NOVÝ OBAL znamená väčšinou síce tú istú cenu, ale MENŠÍ OBSAH!?
Takto nám chlieb nedražie, iba sa zmenšuje, maslo nezdražie, ale už nie je 250 gramové, ale iba 200 g ...Výrobca ani predajca v tomto prípade nie sú podstatní! Podstatný je zákazník, ktorý by sa nemal nechávať klamať, zavádzať a podvádzať. Mal by sa ozvať, zverejňovať, alebo aspoň priateľov, susedov a známych upozorniť na to, kam nemajú chodiť a čo nenakupovať...

Prijímanie študentov na VŠ v Anglicku
(tento článok som vybral z mojej diskusie na www.df.sk)

Kryo123,
skutočne veľmi pekne Ti ďakujem za Tvoj príspevok, v ktorom si podkryl alebo odhalil reálnu/skutočnú "rovnosť šancí" pri prijímaní študentov na anglické VŠ. Pre tých, čo Ťa celkom nepochopili odporúčam opätovne si prečítať tieto časti Tvojho príspevku, citujem:

"Anglické vysoké školy, možno ešte neviete, ale neprimajú každého... Dôležitý je essay, ktorý musite napisať na tému, ktorú vám dajú. V nej musíte písať, okrem danej témy, aj o sebe a váš background (niečo ako vaša minulosť a situácia rodiny, neviem ako to preložiť presne). A tam musíte ukázať vaše kvality, prečo ste viac ako tí ostatní... takže žiadne som normálny študent, ktorý sa chce veľa nauciť... pretože nejdete tam a nepýtate sa a nepišete o tom, čo vám môže univerzita ponúknuť, ale čo môžete ponúknuť vy... a preferujú sa tí, ktorí majú fakt čo ponúknuť... Podľa slov prednášajúceho mám pocit, že hovoril o známostiach alebo konexiách, použil slovo personal networking a občas networking a opisoval chyby, ktoré uchádzači robili... Jedna z nich bola prílišná skromnosť, kvôli ktorej boli skoro neprijatí, o ich konexiách sa zistilo až v neformálnom rozhovore (interview), a až potom sa zistilo, že uchádzač bol z rodiny, ktorej otec vlastnil veľkú nemocnicu v hlavnom meste a strýko vlastnil veľkú nemocnicu v druhom najväčšom meste v štáte, alebo uchádzač bol synom ambasadora a neuviedol to v essay...
Čo tým chceli povedať: je pekné, že makáte 24/7/365 v makáči, aby ste zarobili na štúdium..., je to pekné, že viete tvrdo makať a že ste usilovný..., ale to ich nezaujíma, pretože nemáte čo ponúknuť univerzite, a preto vás nepríjmu...
Tieto informácie samozrejme nemám z vlastnej hlavy... informácie mám z dnešneho seminára o GMAT a ako sa dostať do dobrej školy s MBA programom a hovorili tí, čo opravovali alebo opravavujú essaye z Stranfordu, MIT, Harwardu, Oxfordu, Cambridge, atď..."

Kryo,
to skutočne nie je s obľubou propagovaná "de jure" rovnosť študentov podľa nadania alebo vedomostí - to je reálna rovnosť ich materiálneho bohatstva, konexií, podvodov a klamstiev!!! Nuž čo, taká je skutočná rovnosť študentov (a nielen ich) v kapitalizme alebo v dnešnej "demokracii"!

Ako sa robí US biznis

Jack, prefíkaný businessman, hovori synovi.
Jack: "Vezmeš si dievča, ktoré ti vyberiem ja."
Syn: "Ja si sám vyberiem nevestu!"
Jack: "Ale to dievča je dcéra Billa Gatesa."
Syn: "Ok, tak v tom prípade..."
Potom Jack navštivil Billa Gatesa...
Jack: "Mám ženícha pre tvoju dcéru."
Bill Gates: "Ale moja dcéra je príliš mladá na vydaj!"
Jack: "Ale tento muž je viceprezident Svetovej banky."
Bill Gates: "Oh, v tom prípade ..."
Nakoniec Jack ide pozrieť prezidenta Svetovej banky.
Jack: "Chcem odporučiť jedného mladého muža na miesto viceprezidenta."
Prezident: "Ale ja už mám viac viceprezidentov ako potrebujem!"
Jack: "Ale tento muž je zať Billa Gatesa."
Prezident: "Ah, v tom prípade..."...

Vyhlásenie Ministerstva zahraničných vzťahov Kuby

Ministerstvo zahraničných vzťahov Kuby v súvislosti s postojom USA k humanitnej pomoci oblastiam postihnutým hurikánmi IKE a GUSTAV vydalo toto vyhlásenie:

9. septembra o 11:50 hodine zaslal Štátny Department USA Kancelárii záujmov Kuby vo Washingtone diplomatickú nótu č. 252/18, v ktorej, po vyjadrení ľútosti nad ďaľšími škodami spôsobenými Kube hurikánom IKE, nástojí na vyslaní „hodnotiacej humanitárnej skupiny" na Kubu, aby urobila „inšpekciu postihnutých zón“. 10. septembra o 19:20 hodine Kancelária záujmov Kuby vo Washingtone zaslala Štátnemu Departmentu diplomatickú nótu č. 046/08, v ktorej vyjadruje poďakovanie kubánskej vlády za prejavy ľútosti nad škodami spôsobenými Kube hurikánom IKE a potvrdzuje, že Kuba nepotrebuje pomoc žiadnej hodnotiacej skupiny, pretože má dostatok vlastných odborníkov schopných zrealizovať prácu takého druhu.V Nóte sa zdôrazňuje, že ak vláda USA má skutočnú snahu spolupracovať s Kubou na odstraňovaní škôd, nech jej dovolí nakúpiť nevyhnutné materiály, ako napr. strešné krytiny a iné veci potrebné na opravu domov a elektrického vedenia.Takisto sa žiada, aby vláda USA zrušila reštrikcie, ktoré zakazujú súkromným severoamerickým spoločnostiam poskytnúť Kube obchodné úvery na nákup potravín.Okrem toho Nóta upozorňuje Štátny Department USA, že aj v prípade, že by súhlasili s predchádzajúcimi požiadavkami, Kuba nepotrebuje, aby ju navštívila „hodnotiaca humanitárna skupina“.

Nakoniec Nóta Kancelárie záujmov Kubánskej republiky pripomína Štátnemu Departamentu, že jeho Nóta č. 252/18 trvá na požiadavke, na ktorú už vláda Kubánskej republiky odpovedala Nótou č. 1886 Ministerstva zahraničných vzťahov zo dňa 6. septembra 2008 a čo je ale dôležité, že neodpovedala na dve konkrétne požiadavky, ktoré kubánska vláda predložila vláde USA, ktorých splnenie by jej pomohlo pri odstraňovaní škôd spôsobených hurikánom Gustav. To potvrdzuje aj v dnešnej Nóte.

Na druhej strane, v priebehu posledných hodín, hovorcovia vlády USA sa snažia zdôvodniť, prečo prezident Bush zamieta dovoliť predaj spomínaných materiálov Kube a povoliť súkromné obchodné úvery na predaj potravín. Ministerka zahraničia USA Condoleezza Riceová 7. septembra s rozhodnosťou vyhlásila: „Nemyslím si, že zrušenie embarga by bolo rozumné“.

Hovorca Štátneho departmentu Sean McCormack na tlačovej konferencii 8. septembra viackrát zdôrazňoval, aké je dôležité, aby Kuba dovolila návštevu hodnotiacej humanitárnej skupiny, ktorá by na mieste vyhodnotila skutočné škody.Na pripomienku novinárov, že iné štáty poslali pomoc Kube bez toho, aby predtým vyžadovali akúkoľvek inšpekciu, McCormack vyhýbavo odpovedal: „Uvidíme, či kubánska vláda zmení názor a dovolí nám, aby sme pomohli kubánskemu ľudu“.

Američan kubánskeho pôvodu Carlos Gutiérez, tajomník a spolupracovník komisie, ktorá kontroluje plnenie Bushovho plánu proti Kube, pokrytecky vyhlásil: „ ... opakujeme našu ponuku, aby hodnotiaca skupina išla na Kubu zmapovať situáciu“.

Vláda USA sa správa cynicky. Snaží sa vsugerovať verejnej mienke, že robí všetko preto, aby spolupracovala s Kubou, a že my to odmietame.

Prečo vláda USA trvá na inšpekcii poškodených regiónov, veď o tom boli vysielané bohaté informácie aj v televízii potvrdzujúce vážnu situáciu v regiónoch spôsobenú Kube hurikánmi?

Prečo svoju pomoc podmieňuje vyslaním inšpektorov, keď to neurobil ani jeden z desiatok štátov, ktoré nám posielajú svoju pomoc?

Prečo vláda USA nedovolí Kube nakúpiť materiály na obnovu budov a elektrických vedení?

Prečo nedovolí severoamerickým podnikom a ich filiálkam v zahraničí poskytnúť súkromné úvery na nákup potravín, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie základnej výživy obyvateľov v postihnutých regiónoch a na vytvorenie rezervy pre eventuálnu ďaľšiu podobnú prírodnú katastrofu?

Toto sú otázky, na ktoré by mala vláda USA odpovedať.Toto sú otázky, ktoré kladie vláde USA prevažná väčšina svetového spoločenstva podporujúca Kubu v boji proti blokáde.Kuba nežiadala vládu USA o žiadne dary. Jedine o to, aby jej dovolila nakúpiť. Všetko ostatné je čistá rétorika, zámienky a výhovorky, ktorým nik neverí. Kuba bude napredovať! Ani hurikány, ani blokáda, ani agresie jej v tom nezabránia!

Ministerstvo zahraničných vzťahov Kuby

Havana 10. septembra 2008